Pozývame na haptickú výstavu vo Vile Dominika Skuteckého

Stredoslovenská galéria, ktorá sídli v rodinnej vile Dominika Skuteckého, významného predstaviteľa stredoeurópskej žánrovej maľby a luminizmu (tzv. variantu impresionizmu), vás srdečne pozýva na prehliadku žánrových malieb s výpravnými scénami, kultivovanej portrétnej tvorby, osobitého cyklu venovaného kotlárom a prostrediu banskobystrických medených hámrov, zriedkavých ukážok plenéru ako aj štúdií približujúcich výtvarné postupy autora. Vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry SR a konzultáciám s Jozefom Balužinským sa začiatkom roka 2024 otvorili brány inštitúcie aj pre ľudí so zdravotným postihnutím.

Návštevníci so sluchovým postihnutím si môžu stálu expozíciu prezrieť vďaka desiatim kratším videám v slovenskom posunkovom jazyku, ľuďom s mentálnym postihnutím pomôže informačná mapa, ktorá hravou formou znázorňuje nielen interiér vily, ale aj jej bezprostredné okolie. Nevidiaci a slabozrakí musia nastražiť ruky a uši!

 

Rozprávajúci dotykový rám, ktorý je jednou z možností ako výtvarné umenie priblížiť aj ľuďom so zrakovým postihnutím, nebol pre Banskobystričanov novinkou. Pred časom si ho prezreli v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, pozhovárali sa s jeho tvorcami Ildikó Gúzikovou a Vladimírom Marošom, a keď prišla reč na sprístupňovanie zbierkového fondu, začali premýšľať, čo by prichádzalo do úvahy spracovať na 3D tlačiarni. Napokon sa rozhodli pre najznámejšie diela Dominika Skuteckého, a to Trh v Banskej Bystrici a Idyla v banskobystrickom parku.

„Obe sú stvárnené skutočne mimoriadne realisticky a samy o sebe sú veľmi naratívne, takže pre nevidiaceho ľahko čitateľné,“ pustila sa do rozprávania vedúca umenovedného úseku Stredoslovenskej galérie Katarína Minka Baraníková. „ Pri prvej menovanej olejomaľbe sme ale museli pristúpiť k miernym úpravám. Jej scéna je totiž mimoriadne výpravná, nezriedka sa stretávame s tým, že aj vidiaci návštevníci si na plátno musia vyčleniť viac času, aby ho obsiahli v jeho úplnosti. Výrazne a detailne zobrazené postavy sa, pravdaže dočkali aj svojej reliéfnej podoby. Tými, ktoré sú v pozadí mnohofigurálnej scény už len schematicky, sme už nevidiacich zaťažovať nechceli, pretože by sa pre nich 3D platňa stala neprehľadnou. Ale v Idyle v banskobystrickom parku sme, naopak, niečo doplnili,“ dodáva s úsmevom kurátorka. „Jednej z žien, ktoré sedia na lavičke a veselo si štebocú, sa odkotúľalo klbko vlny. Pani Gúziková nalepila na platňu skutočnú priadzu, takže nevidiaci môžu jeho „útek“ sledovať od háčika až ku klbku.“

Rozprávajúce dotykové rámy vám okrem týchto dvoch diel priblížia aj autoportrét majstra a sgrafito, ktoré zaujme už pri prvom  pohľade na budovu galérie. Ide o renesančnú techniku zdobenia fasád, ktorá vzniká tým, že sa do svetlej omietky steny vyškrabú rôzne motívy a odkryje sa tak hlbšia vrstva tmavšej farby. Autorstvo výzdoby na fasáde vily v Banskej Bystrici sa pripisuje priamo Dominikovi Skuteckému, ktorý bol zanieteným znalcom renesančného umenia.

Unikátom haptickej časti prehliadky je model budovy, takisto doplnený o nahrávku s popisom. Aby vám jeho autori zážitok z prehliadky umocnili, rozhodli sa, že vám do modelu umožnia vstúpiť – keď z neho snímete strechu, odkryje sa vám prvé poschodie a prstami môžete prechádzať jednotlivými miestnosťami, keď následne zložíte ďalšiu časť, ocitnete sa na prízemí. Prehliadka vily sa začína v sprievodnej zvukovej stope pri vchodových dverách, t. j. vydáte sa cestou, ktorú ste reálne podnikli. Akurát že v tomto prípade nohy nahradia ruky a nimi zhora identifikujete priečky, dverové otvory a členenie prízemia i poschodia.

 

Kričať mlčaním

Súčasťou stálej expozície Stredoslovenskej galérie je aj prezentácia s názvom Holokaust a osudy detí Dominika Skuteckého, ktorú si môžete prezrieť v študovni na počítači. V spodnej časti obrazovky sa znázorňuje časová os, po ktorej sa dá pohybovať a sledovať tak archívne fotografie a portréty umelcových detí, ale aj ich priateľov či širšej rodiny. Skutecký zvečnil svoje deti na žánrových obrazoch pri hrách, v hľadisku bábkového divadla, portrétoval ich aj v študentských rokoch a v dospelosti.

„Obdobie konca 30. rokov dokumentujú fotografie z dobovej tlače, zachytávajúce segregovaných občanov židovského pôvodu či nariadenia, ktoré postupne vstupovali do platnosti. Azda najpodrobnejšie je spracovaný osud najmladšej dcéry, maliarky Karoly Skuteckej Karvašovej, ktorá so svojím manželom lekárom ostala bývať v rodinnom sídle. Počas vojny boli z vily vysťahovaní a zadržiavaní, pred jej koncom ich spolu s množstvom ďalších ľudí popravili vo vápennej peci v Nemeckej. Ich jediný syn, spisovateľ a dramatik Peter Karvaš, vojnu prežil a svoje spomienky na detstvo v rodinnej vile v Banskej Bystrici opísal v knihe V hniezde, v ktorej opisuje aj pôvodnú podobu vily a záhrady. Žiaľ, kvôli prestavbám už nie je možné stavbu zrekonštruovať a prinavrátiť jej pôvodný charakter. Prezentácia končí krátkym videom, rozprávaním druhej manželky Petra Karvaša, ktorá približuje jeho vzťah k starootcovskému domu,“ uzatvára našu prehliadku Katarína Minka Baraníková.

 

Užitočné informácie

K prehliadkam expozícií ponúka Stredoslovenská galéria aj odborný výklad, ktorý je ale potrebné objednať si vopred. Horná hranica je vyčíslená na 20 – 25 ľudí, ak sa ale vo vile ukáže niekto, komu by sa bez sprevádzania lektorky či kurátorky časť informácií „poskrývala“, je možné dohodnúť sa aj na individuálnej, resp. komornejšej prehliadke. Pri vstupe do jednotlivých výstavných miestností sa totiž na novinových držiakoch, aké sa používali v minulosti, nachádzajú texty k expozícii s plánom každej miestnosti, rozmiestnením exponátov, doplnené aj o archívne fotografie. Papier je hrubší než klasický novinový, takže nepresvitá, ale usporiadanie textu a obrázkov je pre slabozrakých ľudí neprístupné, preto galéria pomoc ochotne poskytne. Pochopiteľne, pomoc sa vzťahuje aj na účasť na sprievodných podujatiach, ktoré zabezpečujú a vedú galerijné pedagogičky.

 

Kontakt:

Adresa: Vila Dominika Skuteckého, Horná 55, 974 01 Banská Bystrica

Web: www.ssgbb.sk

e-mail: vilaDS@sgb.email

Otváracie hodiny: utorok až nedeľa 10:30 – 17:00 s obedňajšou prestávkou v čase od 12:00 do 12:30

Zdroj všetkých fotografií: archív Stredoslovenskej galérie

Azda najznámejším dielom Dominika Skuteckého je olejomaľba Trh v Banskej Bystrici z roku 1889. Identita ústrednej ženskej postavy, ktorá sa pred páľavou chráni červeným slnečníkom, bola dlho predmetom sporov. Dnes vieme, že s týmto motívom vznikli dva obrazy a na jednom je zachytená autorova manželka Cecília (ten vlastní súkromný zberateľ), na tom, ktorý môžete obdivovať v Stredoslovenskej galérii, je pekná dcéra projektanta umelcovej vily, 17-ročná Margita Holeschová. Dievčatko v prvom pláne obrazu, otočené k divákovi chrbtom, je umelcova dcérka Zerlin, pod šiatrom s perníkmi stojí syn Alexander (v slamenom klobúčiku) a pravdepodobne mladší syn Ferdinand (v bielych detských šatách).

Olejomaľba Trh v Banskej Bystrici

Na fotografii je biely reliéf v drevenom ráme, na ktorom je znázornená časť obrazu Trh v Banskej Bystrici. Najväčšiu časť v strede zaberá trhový šiator pod prístreškom z plachty napnutý na drevených koloch. Pod ním je dáma v dlhých šatách s rozprestretým slnečníkom, ktorá sa ruku naťahuje dozadu k inej žene predávajúcej kvetiny v črepníkoch. Pod šiatrom predávajú perníky. Chlapček v klobúčiku má v každej ruke jeden a ukazuje ich dieťatu oproti sebe. V popredí šiatra je tiež dievčatko s klobúčikom v šatočkách nad kolená, ktoré sa s rukou v bok pozerá na predavačku kvetín. V pravom dolnom rohu obrazu je k pozorovateľovi chrbtom otočená staršia žena, trhovníčka, sediaca na jednoduchej drevenej lavičke. Všade navôkol je plno trhovníkov ponúkajúcich svoj tovar rozložený na kameňmi vyloženom námestí. Pomedzi nich sa pohybujú kupujúci. V pozadí šiatra je Mariálnsky stĺp a za ním na pravej strane roh budovy Katedrály svätého Františka Xaverského.

Reliéf olejomaľby “Trh v Banskej Bystrici”

Na obraze je pohľad na ľudí oddychujúcich v parku. Dve ženy v dlhých dobových šatách sedia na lavičke. Jedna drží v ruke zložený slnečník a druhá vlákno vlny, ktoré vedie až ku klbku spadnutom na zemi. Na klbko skúmavo pozerá malé blonďavé dievčatko v bielych šatočkách, ktoré za chrbtom drží loptičku. Spoza lavičky na nich ešte nazerá tretia dáma a s úsmevom šepká niečo žene so slnečníkom. V ich blízkosti stoja dvaja muži v uniformách a čiapkach. Starší, s bielymi fúzami má v rukách vychádzkovú palicu, ktorou kreslí niečo do zeme a rukou pritom drží mladšieho usmiateho muža za predlaktie. V pozadí je lúka osvetlená slnkom. Postavy sú v príjemnom tieni stromov. Reliéf olejomaľby Idyla v banskobystrickom parku (1902) je – tak ako ostatné platne v Rozprávajúcich dotykových rámoch umiestnená vedľa originálu.

Olejomaľba “Idyla v banskobystrickom parku”

Reliéf olejomaľby Idyla v banskobystrickom parku (1902) je – tak ako ostatné platne v Rozprávajúcich dotykových rámoch umiestnená vedľa originálu. Je na ňom zobrazený hlavný motív postáv rovnako ako na obrazovej verzii - ženy na lavičke, dieťa, dvaja muži a stromy.

Reliéf olejomaľby “Idyla v banskobystrickom parku”

Autoportrét Dominika Skuteckého, významného predstaviteľa stredoeurópskej žánrovej maľby a luminizmu (tzv. variantu impresionizmu), ktorý sa po dlhoročnom pôsobení vo Viedni a Benátkach na sklonku 19. storočia usadil spolu s manželkou a deťmi v Banskej Bystrici. Na obraze je znázornený s pohľadom upretým pred seba. Je približne v stredných rokoch, má krátke vlnité vlasy, fúzy a je oblečený v saku, alebo v plášti a košeli. Postava je znázornená do polovice hrudníka. Požitá technika je voľná kresba tušom na bielom papieri. V strede dolnej časti obrazu je autorov podpis - Dco. Skutezky.

Autoportrét Dominika Skuteckého

3 D model Vily Dominika Skuteckého vyhotovený z bieleho plastického materiálu. Je položený na stole. Na fotografii je zachytené priečelie budovy od hlavného vchodu. Budova je dvojpodlažná, obdĺžnikového tvaru.

Model Vily Dominika Skuteckého