Skočiť na obsah

http://www.unss.sk/

Stále sa niečo začína, každý deň sa niečo končí...

Na úvod tohto článku som si požičala slová z pesničky Mám kým nemám od skupiny Elán. Nie preto, že by mi došla slovná zásoba, ale preto, lebo slová tejto pesničky akosi zapadajú do kontextu toho, o čom chcem napísať.

17. apríla som sa ocitla na dvoch aktivitách. Najprv som bola v Žiari nad Hronom na hodnotiacej členskej schôdzi, neskôr som bola na zasadnutí Krajskej rady v Banskej Bystrici. Obidve aktivity mali svoj štandardný program, ale pribudol k nim bod navyše. Tento bod bol najnáročnejší jednak pre osoby, ktorých sa týkal, ale aj pre nás ostatných. Prišiel totiž čas rozlúčky s ľuďmi, ktorých si veľmi vážime a považujeme ich za svojich učiteľov, priateľov, no skrátka za ľudí nášmu srdcu blízkych. V Žiari nad Hronom zo zdravotných dôvodov odstúpil z funkcie predsedu Peter Vavro. Jeho manželka Želmíra Vavrová odstúpila z funkcie tajomníčky. V Banskej Bystrici z funkcie členky a sekretárky Krajskej rady odstúpila Mária Zubáková. Hoci si myslím, že ani jeden z nich nie je v živote ÚNSS neznámy, predsa len mi dovoľte predstaviť v krátkosti životy týchto významných ľudí.

Peter Vavro je človek s veľkým srdcom. Rozvážny, hĺbavý, obetavý. Všetko čo robí, robí s prehľadom a s dokonalou presnosťou. Od narodenia je zrakovo postihnutý, a preto navštevoval Základnú a učňovskú školu pre nevidiacich v Levoči. Po skončení ZŠ sa vyučil za kefára. Zo zdravotných dôvodov sa rozhodol rekvalifikovať na telefonistu v Učňovskej škole pre nevidiacich v Prahe. Ako študent na učilišti začal pôsobiť v niekdajšom Zväze invalidov. Mladý, cieľavedomý Peter si zaumienil, že bude nezištne pomáhať ľuďom so zrakovým postihnutím. Peter je do dnešného dňa pravdepodobne „služobne“ najstarším predsedom. Funkcia predsedu mu „prischla“ ešte vo Zväze invalidov v roku 1966. Peter stál pri zrode našej ALMA MATER, ktorá v tomto roku oslavuje 25 rokov existencie. Jeho veľkou pomocníčkou a oporou od roku 1966 je manželka Želka, s ktorou sa spoznali na základnej škole. Majú spolu syna Petra a tešia sa z vnuka Mateja. Želka, ako ju familiárne voláme, je nevidiaca. Vo svojom profesijnom živote pracovala ako učiteľka hudby. Keď išla do dôchodku, založila spevácku skupinu ÚSMEV, ktorá pôsobila pri Základnej organizácii v Žiari nad Hronom. Želka je niekedy bojazlivá, no na druhej strane veľmi rázna. Nie raz som počula od nej vetu: „Vavriš, ideme do toho!“ Manželia Vavrovci sú veľmi zanietení pre organizovanie celoslovenskej zbierky. Peter mi raz povedal: „Do zbierky mám pasiu.“ Možno aj preto mali doteraz najlepšie výnosy v Banskobystrickom kraji. Veľkú časť svojho života venovali propagácii problematiky ľudí so zrakovým postihnutím, a to organizovaním besied pre školy. V spolupráci s Krajským strediskom ÚNSS Banská Bystrica robili propagačnú aktivitu nazvanú Sme medzi vami. Minulý rok Želka ochorela a pomaly ale isto prišiel čas, aby nám i svojim členom povedali: „Končíme!“

Keď som spoznala Máriu Zubákovú, mala som niečo viac ako 20 rokov. Táto pani ma fascinovala svojím zmyslom pre poriadok, svojím vycibreným vkusom a eleganciou, ale tiež svojou pokojnou povahou. Marienka sa narodila v roku 1952 v Závadke nad Hronom. Keď chodila do 6. triedy základnej školy, začala nosiť okuliare. Po pôrode svojej dcéry Ajky absolvovala prvú transplantáciu rohovky. Potom nasledovali ďalšie dve transplantácie. K problémom so zrakom sa pridal aj vysoký vnútroočný tlak. Toto všetko znamenalo koniec jej pracovnej kariéry a nástup na invalidný dôchodok. Aj Marienka pôsobila vo Zväze invalidov. Po založení ÚNSS sa začala venovať spolkovej činnosti. Po Olinke Doležalovej prevzala v roku 1998 žezlo predsedkyne Základnej organizácie ÚNSS v Banskej Bystrici. Marienka pôsobila aj vo vyšších organizačných zložkách ÚNSS ako sekretárka KR či 1. podpredsedkyňa KR. Jej vedomosti v ekonomickej oblasti boli užitočné pre členov základných organizácií, pre Krajskú radu, ale aj Ústrednú kontrolnú komisiu, v ktorej bola/ je predsedníčkou. Aj Marienka sa rozhodla ukončiť svoje pôsobenie v ÚNSS zo zdravotných dôvodov.

Čo dodať na záver? Život má rôzne podoby. Niekedy je príjemný, inokedy krutý. Každý z nás sa musí naučiť kráčať s tým, čo mu život prinesie. Peter, Želka, Marienka, vy ste to dokázali. Pre mnohých z nás ste vzorom. Aj keď sa už nebudeme stretávať s vami ako s funkcionármi, kolegami, určite sa nelúčime s vami navždy. Naďalej ostanete našimi kamarátmi, ľuďmi, ktorých si nesmierne vážime a ďakujeme za všetko, čo urobili v prospech ÚNSS - v prospech nevidiacich a slabozrakých.

Renata Oláhová
KR ÚNSS a KS ÚNSS Banská Bystrica

Stále sa niečo začína, každý deň sa niečo končí... Stále sa niečo začína, každý deň sa niečo končí... Stále sa niečo začína, každý deň sa niečo končí...
Stále sa niečo začína, každý deň sa niečo končí... <

Ďakujeme

Lions club


Kurta


Eurooptik Banská Bystrica, súkromná očná optika

Copyright Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska
e-mail: webmaster@unss.sk